Nie je to s nami až také zlé

Autor: Peter Kimlička | 20.10.2014 o 23:50 | (upravené 21.10.2014 o 17:57) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1060x

Pred pár dňami pobúril mnohých Bratislavčanov na internete blog "istého týpka", ktorý ako prisťahovalec z Prešova momentálne bývajúci v bratislavskom Ružinove pripomenul snáď všetky negatíva a nedostatky, ktoré v hlavnom meste našiel. Popísal ich s takým negativizmom a nenávisťou až si za to vyslúžil neuveriteľné množstvo nepriateľov. A celkom logicky.

Možno jeho úmyslom bolo poukázať na určité problémy vzhľadom na nadchádzajúce komunálne voľby v Ružinove (a jeho reakcia na isté vyhlásenie jedného z kandidátov na starostu MČ), avšak forma a spôsob, aký si zvolil boli viac ako nešťastným riešením. V nasledovnom blogu sa snažil všetko vysvetliť a uviesť na pravú mieru a hoci ten pôvodný príspevok vymazal, vďaka vyrovnávacej pamäti internetových prehliadačov niektorých užívateľov na sociálnej sieti fb bolo možné si prečítať aj ten pôvodný. (len tak pre zaujímavosť - tu by bolo vhodné pripomenúť, že všetko čo na internete napíšeme a hoci následne zmažeme, neznamená, že to "tam", alebo resp. "niekde inde" aj tak neostane! :-) 

Pred týždňom sa však stala príjemnejšia záležitosť. V hokeji. Dušan Pašek (len pár dní po prestupe z Košíc do Piešťan) vo vzájomnom dueli v Steel-aréne strelil hattrick, pričom mu domáci fanúšikovia tlieskali a skandovali jeho meno. Ako sám priznal, zostal z toho príjemne prekvapený, aj kvôli tomu, že je rodený Bratislavčan. To v najväčšej metropole Slovenska sa zas dejú pre zmenu iné veci! Za Slovan strieľa góly ako na bežiacom páse rodený Košičan, známy aj pod prezývkou "Maďar". V hľadisku jemu a aj celému zvyšku tímu držia prsty Slováci zo všetkých kútov Slovenska bez ohľadu na pôvod a rodisko spolu s - zrejme určite - prevahou domácich fanúšikov. Žeby sa v prístupe - aj - ultra ortodoxných či verne oddaných fans blýskalo na lepšie časy ?

Taktiež nikto nerieši v hokeji či vo futbale pri veľkých úspechoch našich reprezentácií, kto odkiaľ pochádza. Tí, ktorí stoja pri klubových zápasoch na opačných stranách "barikád", sa zrazu objímajú a potliapkávajú. Spoločne smútia, spoločne oslavujú, spoločne na štadiónoch skandujú. Nikto neriešil napr. v časoch Vlada Weiss-a, že je Bratislavčan, nikto nerieši v dnešných časoch, že Ján Kozák je Košičan. Ak to ide v športe, prečo je to také ťažké v spoločnosti? 

I napriek tomu verím, že tá doba aj tak už prišla, keď môžem pokojne v BA povedať "Som Košičan" a v KE "Som Bratislavčan". Pojmy ako tolerancia, empatia, pokora sú v našej spol. ešte stále dosť mizerne etablované, ale pracujeme na tom. Teda; možno naivne verím, ale tajne dúfam :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?