Všetko Najlepšie k tým 70-inám, hoc aj do neba iba...

Autor: Peter Kimlička | 5.9.2016 o 18:02 | (upravené 5.9.2016 o 18:11) Karma článku: 4,66 | Prečítané:  673x

„Zlatko, som iba hudobná prostitútka.“ – bol jeden z jeho výrokov. Krehkosť jeho duše vyvažoval obrovskou osobnosťou na pódiu. Nestihol som ho na koncerte naživo vidieť ani zažiť...

Kým som zaregistroval tú britskú „Kráľovnú“ – ktorej showmanským stelesnením bol, stihol odísť. Navždy. Kto vie, aký by bol dneska z neho dôchodca. Jeho spolupútnici nekompromisným showbussinesom B.May a R.Taylor sa z času na čas snažili o akési vzkriesenie Queen-u, ale či už s Paulom Rodgersom, alebo Adamom Lambertom to vyznelo skôr rozčarovane – než ako návrat veľkej skupiny. O ľuďoch sa zvykne vravievať rôzne s témou nahraditeľnosti. Vo všeobecnosti bytia a existencie nášho druhu sme pochopiteľne každý z nás nahraditeľný, ale v rockovej muzike Freddie rozhodne nikdy nebol a nebude! Noo – jeden chlapík ho ale dokázal celkom slušne zastúpiť, a aj spoločne na pódiu s ostatnými členmi celkom slušne zafungovala chémia práve toho dňa. Na Veľkonočný pondelok 20.apríla 1992 – na veľkom rozlúčkovom koncerte, na ktorý si aj po rokoch spomínam ako keby to bolo len včera – si s nimi „struhol“ pár songov Goerge Michael. Istú dobu sa viedli v médiách rôzne dohady, že to predsa len s nimi skúsi – ale kto vie, čo bolo na tom pravdy, no rozhodne sa on – paradoxne skôr ako popový spevák – najviac približoval k Freddiemu.

Hovorievalo sa o ňom ako o plachom chlapíkovi. V rozhovoroch pôsobil často skôr nesmelým a odovzdaným dojmom. Žil so svojou sexuálnou orientáciou v časoch, keď ešte aj v západnom svete to bolo dosť veľké tabu. Obzvlášť ak ste rocková hviezda a poľujú na vás paparazzi. Zabil ho AIDS. Konečná stanica vírusu HIV, ktorý môže vo vás kolovať roky – až kým ho doktori vo vašom tele objavia. Samozrejme, nájdu sa pokryteckí neprajníci, ktorí vám budú tvrdiť, že za to mohla jeho bisexualita – ale dúfam a verím, že žijeme už v dobe, keď každému aj priemerne inteligentnému človeku musí byť z dostupných informácií jasné, že sa to môže stať každému z nás. Naozaj každému! Lekári vravia aj o možnej perióde desiatich rokov, kým vírus v našom tele naozaj prepukne! A ubezpečujú nás, že s vírusom môžme žiť takmer plnohodnotný život aj možno nasledujúcich ďalších dvadsať (ale jasné, že nie v spol. plnej predsudkov a mýtov! :P ) . Freddie mal smolu v nešťastí, ak by sa nakazil niekedy v dnešných časoch, možno by sa dožil kľudne aj tej sedemdesiatky. Ale osudy ani dejiny sa na keby nepíšu.

V posledných rokoch a mesiacoch života vravel spoluhráčom „píšte mi, noste mi skladby, naspievam toho čo najviac len budem môcť!“ Posledné dva albumy (Innuendo, a Made in Heaven – ten vyšiel už posmrtne) sú plné pocitov a emócií, keď už to asi zrejme cítil.... Známe The show must go on, či Mama please, let me back inside, v jednom zo songov sa ako keby obzeral za svojím životom kde spieva The days were endless we were crazy we were young ; The sun was always shinin' - we just lived for fun ; Sometimes it seems like lately - I just don't know ; The rest of my life's been just a show ; Those were the days of our lives...................when i look and i find i still love you....

A aj my ťa stále milujeme Freddie, a nezabudli sme! Tak teda – hoc už iba tam hore:

HAPPY BIRTHDAY TO HEAVEN :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?