Peter Kimlička
Nikdy sa jej nezbavím.
Keď som vošiel do dverí, dívala sa na mňa prísnymi očami. Nemal som na ňu veľmi náladu, vlastne tak - ako zakaždým, keď ma prekvapila. Chodí vždy bez ohlásenia a nie všetky prekvapenia sú príjemné. Už ma nevie ani tak očariť, jak kedysi. I keď priznávam, v poslednej dobe mi bolo za ňou dosť smutno - netušil som, že mi bude tak veľmi chýbať - nepatrím však medzi tých, ktorí zvyknú vstúpiť dvakrát do tej istej rieky. Okrem toho - spomienky dosť ubíjajú.