SVIŇA je film, kde uveríte málo čomu - hoc podobnosť s realitou JE, a jasne (NE)náhodná

Autor: Peter Kimlička | 9.6.2020 o 20:21 | (upravené 9.6.2020 o 20:32) Karma článku: 10,29 | Prečítané:  6346x

Po Únos-e (kde sme sa vyrovnali/ávali - s mafiánskym obdobím „deduška“ našej vlasti – zločinca Mečiara a jeho bandy), bola zrejme snaha a „inšpirejšn“ tvorcov Svine – zareflektovať na dvanásťročnicu Fi(l)cka a jeho kumpánov...

...s ich rodinkami a ich ľuďmi; „Chlapík s Kolou“ , Kočnerovci, Bašternákovci, Kaliňákovci, Trošková s Vadalom, Jasaň a mohol by som.... aj na 3 strany! 

Síce v úvode sme upozornení, že podobnosť s realitou je čisto náhodná – ale je jasné, že nepopierateľná. Avšak – určite sa filmári chceli iba vyhnúť súdnym ťahaniciam. Pretože tak okato vytvarované postavy – s (ne)náhodnou skutočnosťou – aspoň vo mne – vyvolávajú všeličo – len nie akýkoľvek pôžitok z filmového diela. Chýba tomu nápad, kumšt, umelecký rukopis... Od začiatku z toho vypáli „dokument“ (ktorý sa - akože - nechce ako dokument tváriť – ale „vôbec nevydalo“), a o stave našej spoločnosti, justície, fungovania vecí verejných, štátnych i sociálnych... Resocializačné centrum aj so svojimi praktikami pôsobí absolútne nedôveryhodne a nafúknuto, na čele s Mórovou...; Apropo, rád by som si pozrel už nejaký (normálny! ) film, kde by ju nenapchali, mám pocit, že ju (jak svojho času Fialovú!) - vídavam posledné roky úplne vo všetkom.

Určite si nájde Sviňa aj svojich priaznivcov, veď bežný Slovák žerie pri obrazovkách či v kinách – najlepšie tie naj-gýčovitejšie braky (inak by nemohli byť napr. Evitovky, či suché a prvoplánové české komédie posledných rokov – u nás najnavštevovanejšími filmami). No oko a myseľ náročného diváka – lež rozumej stovkami či tisíckami filmov a seriálov rôznych žánrov celého sveta - sú však, a to právom – náročné. Život je veľmi krátky (mladí neveria a starí nechcú uveriť) a v polovici filmu som netušil či to vydržím až do konca, ale bol som zvedavý a dal som tomu šancu – minimálne, aby som zistil, či je snímka hodná väčšej známky – než iba ODPAD! Dosť ma odrádzalo všetko to – čo sa premlelo v médiách v posledných rokoch – hlavne od vraždy novinára a jeho snúbenice. Po všetkých tých odkrytých svinstvách, poslednej predvolebnej držkovačke, po tom hádzaní špiny na všetkých okolo seba, vmasírovanie straníckych exempóre aj do konštruktívnych politických debát (áno – a snáď aj hlavne – aj tými – dnes už koaličnými); iba silný jedinec musí mať chuť to dopozerať celé (hlavne – keď aj „vie“ ako to celé skončí). Realitu dávno poznáme (okrem zadubených a Filckovsky namyslených Smerákov – tí by jej neuverili ani keby ste im ňou praštili o oči do ich komunistickej gebule), tak načo sa ňou suicidovane ešte dusiť aj počas filmu – ak práve blockbustery by mali byť zrovna uvoľnením našich – realitou našej spoločnosti ťažko skúšaných duší. Ak by to bol Dokument – O.K. – to by som bral.... ale... Nehovoriac o niektorých scénach – voniacich totálnym amatérskym stvárnením – a pri tých menách tvorcov! – až ma trasie, že sa stále v tej našej malebno-slovenskej umeleckej obci nevieme vyhnúť pátosom a – sorry za infantilný výraz – ale ani trapošinám patriacim do rýchlo kvasených TV seriálov, kde za deň musia natočiť množstvo hodín. Porada žurnalistov neprebehla okolo reality ani rýchlikom; Scénka o tom jak sa novinár v hĺbke noci vyberie a stihne prísť na miesto činu ešte pri záchranárskych prácach a nááááhodou – dobrý policajt mu prezradí tajomstvo o kondómoch a viagre a googlemaps ukazuje jasný smer do resocializačného centra – tak táto vyznieva ako presný opak toho, čo by diváka vtiahlo do deja – alebo udržalo v napätí. Skôr má chuť siahnuť po ovládači a .... veď viete...

Vajda, Igonda (aj keď sa v polovici na dlhší čas vytratí) a Heriban - sa snažia zachraňovať čo sa dá – ale keď je scenár úplne na hovno... môžete sa aj roztrhať. Zaujímalo by ma aj – ako sa im to hralo – pretože takú spŕšku nadávok (aj keď síce chápem ich potrebu v záujme vykreslenia autentickosti a „inteligencie“ stvárnených postáv) – som asi v žiadnom filme nevidel, a to som ich už videl.... Už len kvôli tým trom spomínaným hercom si ten film zaslúži aspoň jednu hviezdičku. Mladého novinára si zahral istý Remeník, ale – veľké ALE – do takto vážnych a cieľavedomých filmov (aspoň tie ambície tam určite boli) a do tak dôležitej postavy (jednej z hlavných) by sa mali vyberať herci buď na základe mnohoročných skúseností – alebo teda aspoň obrovského talentu. Či sa chalanko bude hnevať, a či nie – ani jedno z toho nespĺňa (takmer nič sa mu nedá uveriť). Paradoxne – tak z celého filmu najpríjemnejšie pôsobia soft-milostné scény – s jeho partnerkou. Ako celok sa stal z toho úplný GALAMATIÁŠ, dej skáče z jednej línie do druhej, je absolútne nesúrodý, a kým sa emotívne „oprete“, už je to všetko opäť niekde úplne inde a film akoby nejakým absolútne iným filmom.

Únos  - mal svoj význam – hlavne kvôli odstupu v čase, pre generácie, ktoré tú dobu nezažili, resp. a mnohí sa vtedy iba narodili – tak Únos bol výpoveďou a signifikantom tej doby, aby ďalšie generácie na to nezabudli – ako ťažko vznikala Slovenská Republika, a čím všetkým si v rokoch batoľaťa prešla. Ale Sviňa je absolútnym – hlavne svojim prevedením - sklamaním ambície odovzdať nejaké posolstvo o stave našej republiky a hlavne o spoločnosti. A ako film nedosahuje ani priemer – a to ani ten slovenský!

***** (za mňa - ledva 20%)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bez lockdownu budú ťažké Vianoce, varujú niektorí experti

Nemocnice sa plnia, trend nie je dobrý, hovoria.

Dobré ráno

Dobré ráno: Máme polarizovanú spoločnosť, komunikácia premiéra ju prehlbuje

Ľudia sú frustrovaní, hovorí Hřích.

Haščáka dobehla Gorila, šéfa Penty obvinili z korupcie

V sídle finančnej skupiny zasahovali desiatky policajtov.


Už ste čítali?